z povídky Destiny a zakázaná láska
Žánr: Dobrodružné, Romantika
Žánr2: Mary Sue
Postavy:
nějaké postavy
Přístupnost: Od 12ti let
Obdobi: Přítomnost
Kapitola: 11 z 13
Stretnutia s Darienom sa mi vymkli spod kontroly. Zistila som, že som na našich stretnutiach úplne závislá. Trávili sme čas rozprávaním sa o hlúpostiach, ako napríklad, tvary listov, či šumenie vodopádu alebo nekonečné odtiene zelenej. Boli to také neskutočné hlúposti, že to bolo až neuveriteľné. Často sme sa ani nerozprávali, len sme sedeli a užívali si blízku prítomnosť toho druhého.
,,A aké je tvoje obľúbené zviera, snáď vlk?“ smial sa Darien. Sedeli sme v jaskyni za vodopádom, lebo slnko sa dnes rozhodlo, že bude svietiť.
,,Nie,“ odsekla som hravo. ,,Je to mačka, aby si vedel,“ hrala som sa na urazenú.
,,Ale no tak,“ smial sa ďalej. ,,Mojím sa v poslednom čase naozaj stal vlk,“ uškŕňal sa na mňa. Oba sme sa zase rozosmiali. Ja viem, ani to nebolo vtipné.
,,A čo obľúbený drahokam?“ pýtal sa ďalej.
,,Neviem,“ odvetila som. ,,Mám rada šperky, ale obľúbený drahokam nemám, páčia sa mi rôzne.“
,,Hádam, že striebro nepatrí k tvojim obľúbením drahým kovom,“ zasmial sa.
,,A ja hádam, že nemáš rád cesnakové pečivo,“ vrátila som mu s úškrnom.
,,Fuj,“ zareagoval okamžite. ,,A ty snáď áno?“
,,Ja proti cesnaku nemám nič, a cesnakové pečivo, mňam,“ provokovala som ho a vytiahla mu z mikiny mobil. Chvíľu som sa v ňom prehrabávala a pustila nejakú veselú pesničku na to som si začala pospevovať a tancovať po jaskyni. Darien sa iba pobavene usmieval.
,,Vonku práve zašlo slnko, tak na hodinu a pól,“ povedal Darien zrazu z ničoho nič.
,,Páni, aj toto hlásia v správach o počasí?“ spýtala som sa s nadvihnutím obočím, lebo Darien ma vždy dopredu na počasie upozornil, že budeme musieť byť niekde zašitý, lebo bude slnečno.
,,Nie,“ zasmial sa. ,,Pred desiatimi minútami som sa pozrel do budúcnosti, aby som vedel, či bude slnečno celý deň.
,,Pozrel do budúcnosti,“ zamračila som sa na neho.
,,Áno, niektorý upíry majú schopnosti, aké iní upíry nemajú a moja je vidieť budúcnosť. To si nevedela?“ spýtal sa.
,,No, Lincoln mi niečo také spomínal, ale nikdy som takého upíra nestretla. Nepovedal si mi, že vidíš budúcnosť,“ obvinila som ho zamračene. ,,Mohol by si sa pozrieť, aj do mojej budúcnosti?“
Zasmial sa. ,,To nie je tak jednoduché, ja nevidím budúcnosť ľudí, upírov, či vlkodlakov. To vidím, len zriedka a obvykle, keď som slabý, či spím, alebo keď bojujem, či keď sa sústredím a ešte k tomu to nie je presné. Ale môžem vidieť budúcnosť neživých predmetov. Ako napríklad počasie, alebo čísla ktoré padnú v lotérii. To sa zíde vždy,“ zasmial sa.
,,Preto ste bohatí,“ došlo mi. ,,Lebo ty dopredu vieš, napríklad čísla lotérie.“
,,Alebo pohyby na burze,“ doplnil ma Darien.
,,Mohol by si zistiť, či je môj dom prázdny?“ zaujímala som sa.
,,Nie, lebo som tam nikdy nebol,“ odvetil Darien.
,,Vravel si, že slnko je za mrakmi?“ spýtala som sa.
,,Áno,“ prikývol opatrne.
Uškrnula som sa. ,,Tak poď so mnou.“ Vzala som ho za ruku a skočila do vody. Vyplávali sme a rozbehli sa do lesa viedla som ho na juhovýchod od jazera s mólom. Prudko som sa zastavila pred trojposchodovým domom a zavetrila nikoho som z domu necítila a ani nepočula.
,,Tu bývaš?“ spýtal sa a prezeral si dom.
,,Šššt, buď tichšie, ak je niekto doma, tak dúfam, že ťa ešte nezacítili, ale myslím, že nikto doma nie je, tak poď,“ kývla som na neho a pomaly vošla do domu, prešli sme cez kuchyňu. Darien sa stále obzeral, ale ja som ho viedla na tretie poschodie, kde som mala izbu oproti Chisovej. Otvorila som malú izbu. Darien si ju prezrel.
,,Ja viem nie je to nič moc,“ ospravedlnila som maličkú izbičku. ,,Ale je moja.“
,,Pekná, útulná,“ povedal a zdvihol z postele čierneho plyšového medveďa. ,,A tento sa volá ako?“ spýtal sa pobavene.
,,Vtipné,“ odsekla som. ,,Toho mám ešte od mamy,“ povedala som smutne.
,,Čo sa s ňou stalo?“ spýtal sa primračene.
,,Nič, žije, ak si mieril na to, len som musela proste z ničoho nič zmiznúť, nemohla som jej povedať ani, čo som zač a vlastne sa s ňou ani rozlúčiť,“ povedala som a sadla som si na posteľ.
,,Žije?“ spýtal sa prekvapene. ,,Destiny, že sa tak pýtam, ty velíš dosť vlkodlakom, tak by ma zaujímalo, ako sa ti ich podarilo zjednotiť. Nie si náhodou vlkodlačia kráľovná že nie, len nejaká vodkyňa.“
,,Videl si už vodkyňu, ktorá by velila všetkým vlkodlakom,“ povedala som. ,,Ja som si myslela, že to vieš.“
,,Vravela si, že tvoja mama žije. Koľko máš rokov Destiny?“ spýtal sa Darien a čupol si predo mňa.
,,Sedemnásť,“ uškrnula som sa na neho.
,,Vtipné, aj ja mám sedemnásť, ale pýtam sa, ako dlho,“ povedal Darien s povzdychom. ,,Ja mám sedemnásť, už vyše sto šesťdesiat rokov. Ako dlho máš sedemnásť ty?“
,,Ja, no, niečo vyše roka,“ priznala som.
,,ČOŽE?! Ty máš len osemnásť?“ spýtal sa šokovane.
,,Nie,“ odsekla som. ,,Ja mám sedemnásť, rok som vlkodlak.“
,,Ježiši,“ šepol pre seba a sadol si vedľa mňa.
,,Čo je?“ spýtala som sa prekvapene.
,,Nič, ja len. Nie len, že si vlkodlak, ty si dokonca ich kráľovná. A keby len to, ty máš len osemnásť, nie žeby to bol problém. Na problém úplne stačia tie dva predchádzajúce dôvody,“ mrmlal si viac menej pre seba.
,,O čom to kurnik, hovoríš,“ spýtala som sa podráždene.
Pozrel na mňa, chytil ma jednou rukou za bradu a pomaly ma pobozkal. Bola som viac-menej v šoku a tak som sa nechala. Vlastne ja som sa nenechala, sama som ho začala bozkať. V tom som si uvedomila, čo robím. Pre boha, veď on je upír. Odstrčila som ho od seba a rýchlo vstala.
,,Čo to vyvádzaš?“ sykla som podráždene.
,,Nezdalo sa mi, že by ti to vadilo,“ odvetil a vstal, pomaly urobil krok ku mne. Ja som cúvla.
,,Nechoď ku mne,“ zvrčala som varovne, ale on na to nedbal. Urobil ku mne rýchli krok a prirazil ma o stenu. Sykla som, nebol príliš jemný. Znovu pritlačil svoje pery na tie moje, snažila som sa brániť, ale len chvíľu. Z vonku som započula smiech myslím, že patril Sethovi. Darien odo mňa odskočil, tiež ho počul, ešte raz ma pobozkal.
,,Nesnaž sa mi vyhnúť, už viem, kde si ťa nájdem,“ šepol a vyskočil cez okno uháňajúc lesom.
Pomaly som sa zviezla na podlahu a snažila som sa zase začať normálne dýchať. Presne tohto som sa bála, asi ho milujem.
Počet přečtení: 124 krát
Hodnocení: nehodnoceno